Najväčší vesmírny kasting sa začal

Najväčší vesmírny kasting sa začal

Poslaťod Chochi v Štv Feb 10, 2011 7:55 pm

Čo je najzaujímavejšie pre vesmírny výskum? Sú to mesiace Jupitera, ktoré by mohli skrývať aspoň primitívnu formu mimozemského života? Či sa treba radšej zamerať na pochopenie vzniku vesmíru? Iných by mohol viac zaujímať pohľad k samotnému okraju čiernej diery.

Viac ako tristo európskych vedcov minulý týždeň v Paríži debatovalo, na ktorý z týchto troch strategických projektov Európska vesmírna agentúra (ESA) poskytne miliardu eur. Definitívne rozhodnutie ešte nepadlo. Isté je zatiaľ len to, že peniaze budú iba na jeden projekt.

Nová stratégia určí priority európskeho výskumu vesmíru na desaťročia dopredu. V skutočnosti sa vybraný projekt začne realizovať až o desať rokov. Dlhodobé plánovanie je však vo svete astronómie bežné.

Ani jeden z troch projektov ESA nezvládne sama. A to najmä z finančnej stránky. Bude teda musieť spojiť sily s americkou vesmírnou agentúrou NASA alebo japonskou JAXA.

Prvým euro-americkým kandidátom je trojica satelitov LISA, ktorá by mala byť schopná zachytiť vlnenie, ktoré je pozostatkom samotného zrodu vesmíru. Druhým je projekt vesmírnych misií EJSM/Laplace. V rámci neho majú byť k Jupiteru vyslané dve družice. Jedna európska, druhá americká. Jedna bude hľadať život na mesiaci Europa a druhá na Ganymede. Spoločne budú skúmať aj samotného plynného obra. S Japoncami prichádza do úvahy program IXO. Jeho úlohou bude pátrať po supermasívnych čiernych dierach a skúmať ich v dosiaľ nevídaných detailoch. Vedci dokonca sľubujú nahliadnutie k samotnému horizontu udalostí, spoza ktorého už niet návratu späť.

Čo to teda bude? Rozhodovanie zrejme skomplikuje aj to, že vlastné strategické plány si pripravujú aj NASA a JAXA. Skĺbiť tieto tri programy dokopy bude beh na dlhé trate. Predbežný víťazný projekt zverejní ESA a jej komisia pre vedecký program v júni. Vybrať ten najzaujímavejší si však môže aj každý sám.

Obrázok
IXO: Röntgenový lovec čiernych dier
Autor: Esa


Röntgenový vesmírny teleskop IXO bude ďalším supervýkonným okom do hlbín vesmíru. Bude priamo konkurovať teleskopu Jamesa Webba, ktorý by sa mal dostať do kozmu niekedy okolo roku 2017. Tento 6,5-tonový kolos s dĺžkou 20 metrov dokáže na obežnú dráhu vyniesť len raketa Atlas 5. IXO však za svoju nadrozmernosť a vysokú cenu sľubuje citlivosť a rozlíšenie v pásme röntgenového žiarenia 10- až 100-násobne vyššiu, ako majú súčasné superteleskopy Chandra alebo XMM.

IXO sa zameria na vysokoenergetické časti vesmíru, v ktorých je hmota urýchľovaná do extrémnych rýchlostí, kde je spaľovaná a dokonca drasticky trhaná. Tieto scény sa často odohrávajú v blízkosti tajuplných čiernych dier. Teleskop sa bude snažiť zistiť, ako supermasívne čierne diery vznikajú a ako sa v priebehu kozmického času vyvíjajú. Zrejme najvzrušujúcejšou časťou projektu je možnosť pozrieť sa presne až k horizontu udalostí. Tam by sa podľa súčasných teórií mali odohrávať skutočne prapodivné relativistické efekty.

Jedným zo zaujímavých efektov, ktorý by si zaslúžil preskúmanie, je spomaľovanie času v blízkosti čiernej diery. Neuveriteľná sila diery zaobľuje svetlo tak drasticky, že človek stojaci blízko jej okraja by si mohol vidieť na temeno vlastnej hlavy. IXO by pri dostatočnej citlivosti jednoducho mohol vidieť to, čo v práci o všeobecnej teórii relativity predpovedal Albert Einstein.

Obrázok
LISA: Traja pátrači a záhada vzniku vesmíru
Autor: dlr.de


Na vysvetlenie tajomstiev vzniku vesmíru treba údajne hneď troch. Projekt LISA preto pozostáva z troch satelitov, ktoré bude potrebné vypraviť päť miliónov kilometrov ďaleko od Zeme a postaviť ich do formácie rovnostranného trojuholníka. Spájať ich bude laserový lúč schopný presných meraní. Úlohou satelitov totiž bude zaznamenať neuveriteľne jemné odchýlky laserov. Po premenení na čísla: jedna odchýlka bude mať asi 10 pikometrov, čo je 10 milióntin milióntiny metra - menej, ako je priemer najmenšieho atómu.

Načo toľko presnosti? Vedci tvrdia, že len tak dokážu pozorovať vesmír spôsobom, ktorý nezávisí od zachytávania rôznych vlnových dĺžok svetla. Súčasné teleskopy sú schopné zachytiť viditeľné svetlo, ultrafialové či infračervené žiarenie. Ani jeden však nevie zachytiť gravitačné vlny. LISA by teda otvorila úplne nový pohľad na vesmír.

Podobne ako IXO aj LISA bude vďaka tomu robiť pozorovania, ktoré v súčasnosti jednoducho nie sú možné. Taktiež sa zameria na čierne diery a bizarné fyzikálne zákony, ktoré s nimi súvisia. Navyše by LISA mala byť schopná zachytiť jemné gravitačné vlny, ktoré sú pozostatkom samotného Veľkého tresku. LISA teda sľubuje, že umožní ľudstvu sledovať samotný "pôrod" vesmíru a všetkých jeho súčastí, ako ich poznáme dnes. Istou výhodou tohto projektu by mohlo byť, že ako koncept existuje už 18 rokov.

Obrázok
EJSM: Návšteva u mimozemšťanov
Autor: NASA


Možno práve v tejto chvíli sa polárnikom podarilo prevŕtať štyri kilometre cez ľad k antarktickému jazeru Vostok. Astrobiológovia s napätím očakávajú, či v týchto extrémnych podmienkach existuje život. Ak áno, prečo by potom nemohol život existovať aj na zamrznutých mesiacoch Jupitera? Pošlime k nim prieskumníkov!

Misia EJSM/Laplace počíta s vypustením dvoch satelitov k dvom mesiacom Jupitera. Tento projekt však počíta s tesnou koordináciou práce medzi ESA a NASA. Američania totiž chcú hľadať známky života na Jupiterovom mesiaci Europa a Európania dúfajú v prelomový objav na mesiaci Ganymedus. Obe sondy majú robiť od seba nezávislý výskum, ale zároveň sa musia naučiť pracovať aj vo dvojici. Táto spolupráca je dôležitá na získanie informácií o Jupiteri a jeho mesiacoch z dvoch rozdielnych pozícií.

Okrem hľadania mimozemských (a podľa všetkého primitívnych) foriem života budú satelity poverené aj výskumom Jupitera. Jeho význam v uplynulých rokoch totiž výrazne vzrástol. Stále sa darí nachádzať viac a viac plynných obrov mimo našej slnečnej sústavy a Jupiter je vlastne ich archetyp. Takéto plynné obry vznik života síce neumožňujú, ale čo ich početné mesiace? Je najvyšší čas si ich poriadne prezrieť, tvrdia podporovatelia kandidáta EJSM.

Zdroj:
Kód: Vybrať všetko
http://vat.pravda.sk/najvacsi-vesmirny-kasting-sa-zacal-dth-/sk_vvesmir.asp?c=A110208_145907_sk_vvesmir_p12
Chochi
Site Admin
 
Príspevky: 168
Registrovaný: Sob Nov 06, 2010 4:52 pm


  • Reklama

Späť na Vesmír

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť

TOPlist
cron