Po 25. januári vyšli do ulíc Káhiry a ďalších veľkých miest desaťtisíce ľudí protestujúcich proti biede, nezamestnanosti či korupcii. Žiadajú ukončenie vlády prezidenta Husního Mubaraka. Protesty organizované študentmi a opozičnými skupinami do určitej miery inšpirovalo nedávne povstanie v Tunisku, ktoré vyústilo do zvrhnutia dlhoročného tuniského prezidenta Zína Abidína bin Alího. Demonštrácie v Egypte sa začali v deň národného sviatku policajných síl. Egypťania v uliciach ho zmenili na "deň hnevu".
Cieľ protestov?
Demonštranti žiadajú väčšiu slobodu. Kľúčovými dôvodmi sú bieda, nezamestnanosť a nespokojnosť s vládou, ktorú vnímajú Egypťania ako skorumpovanú a odmietajúcu zmeny. Mnohí demonštranti zároveň pripomínajú smrť Chálida Saída (28), ktorého v júni 2010 vraj zabili policajti.
Kľúčové osoby?
Husní Mubarak je egyptským prezidentom od roku 1981 a protestujúci ho vyzývajú, aby odstúpil. Existuje špekulácia, podľa ktorej sa skrýva v turistickom letovisku Šarm aš-Šajch. Mubarak reagoval na protesty rozpustením vlády a sľúbil demokratické a ekonomické reformy. Povstanie sa začalo bez vodcu, ale na jeho čelo sa napokon postavil bývalý diplomat Muhammad Baradej, ktorého opozícia poverila rokovaním o vláde národnej jednoty. Baradej dostal v roku 2005 Nobelovu cenu za mier za prácu pre Medzinárodnú agentúru pre jadrovú energiu. Vyzval Mubaraka, aby odstúpil a volá po "novom Egypte, kde každý Egypťan bude žiť slobodne a dôstojne".
Medzinárodný význam protestov?
Egyptské protesty nasledovali krátko po zvrhnutí tuniského režimu. Zvýšili pravdepodobnosť šírenia nepokojov v celom arabskom svete. Fawaz Gerges, londýnsky profesor špecializujúci sa na blízkovýchodnú politiku, prirovnal súčasnú situáciu k udalostiam vo východnej Európe v roku 1989. "Toto je pád Berlínskeho múru arabského sveta. Autoritársky múr padol - a to bez ohľadu na to, či Mubarak prežije, alebo nie," povedal. "Bariéra strachu už neexistuje. Je to skutočne začiatok konca súčasného stavu v oblasti."
Izraelský analytik Joram Meital prirovnal nestálu situáciu k zemetraseniu. "Nie je to nič menšie," vyhlásil. "Začalo sa to v Tunisku a pokračuje v Egypte. Politická situácia v Libanone je v každom prípade veľmi komplikovaná a protesty sa už začali aj v Jemene. Nie sú to iba izolované protesty. Ide o čosi širšie. Možno to charakterizovať ako tuniský efekt."
Singapurský politológ Kishore Mahbubani však varuje vlády pred ďalším vývojom. "Napríklad pre Izrael by sa najväčšou geopolitickou nočnou morou mohla stať politicky nestabilná najľudnatejšia arabská krajina, ktorú má židovský štát na prahu. Mení to potom celú rovnováhu na Blízkom východe a odrazu sme o 30 rokov späť," dodal.
Zdroj:
- Kód: Vybrať všetko
Pravda.sk